Dubnica Air An-2
_______________________________________________________
Na vyhliadkový let s An-2 som sa tešil odvtedy, čo bolo isté, že sa uskutocní letecký deň na slávnickom letisku.
Zakrátko ako sme dorazili na letisko, som si bol aj s Jakubom kúpiť letenky na checkine, kde sme dostali hned aj letenky a čakali kedy vyhlásia číslo nášho letu. Asi po tridsiatich minútach bol hlásený let číslo jedna spoločnosti Dubnica Air, a tak sme sa vybrali ku gate, kde už čakali ostatní pasažieri. Po chvílke bola gate otvorená a pracovník letiska nás odviedol po ploche priamo k lietadlu registrácie OM-VHB. Seating bol síce free, ale aj tak sa mne a Jakubovi ušli tie „najlepšie“ miesta. Jakub sedel na 2B pri ulicke a ja na 4A co bolo jediné miesto v lietadle, kde nebolo okienko :-)). Pilot mi však povedal, že ked vzlietneme, tak sa môžem postavit ku dverám. Interiér ma milo prekvapil. Bolo tam celkom čisto, potahy na sedadlách boli tiež čisté a celkovo spravil interiér na mna dobrý dojem. Pripadal som si tam, ako keby som sa vrátil do minulosti :-)). Čakanie na štart som si skrátil odfotením "blicího pitlíku" :-)).Na palube bolo celkovo 16 ludí, a to dvaja členovia posádky, dvanást cestujúcich s vlastným sedadlom plus dvaja infanti. Začali sme rolovat po taxiway a o chvílku sme prišli na runway a štartovali. Ja som si ešte pre istotu poriadne utiahol pás :-)). Štart bol celkom divoký, všetko sa triaslo, a zozadu bolo počuť divné zvuky :-)). Po chvílke mi pilot dal znamenie, že môžem íst ku dverám. Odopol som si pás a s problémom sa postavil na nohy. Pohyb po lietadle bol dost zložitý, kedže neustále mierne klesalo a stúpalo. Postavil (presnejšie klakol) som si ku dverám a spravil zopár fotiek. Dost zle sa mi fotilo, pretože okienko bolo dost ušmudlané, a tak som to po pár snímkach vzdal. Išiel som dopredu za Jakubom, aby ma odfotil, vtom pilot povedal, že ak niekto chce, tak sa môže íst pozriet do kokpitu. Kedže som už bol na nohách, tak som toho využil. Postavil som sa do dverí a videl som všetky tie tlačiitka, páčky, budíky, a v duchu som obdivoval pilotov, že to dokážu všetko sledovat. Urobil som niekolko fotiek a vrátil som sa dozadu. Dal som Jakubovi fotak, a on ma dva krát cvakol. Ešte som sa pokochal výhladom a sadol si na miesto, kedže pilot oznámil, že budeme pristávat. Pristátie bolo divoké ako štart, ale zvládli sme to:-)). Na podnet jedného pána z 1B sme pilotovi aj zatlieskali. Mal som v pláne vystúpit ako posledný a ešte si odfotit kabínu cestujúcich. To sa však skomplikovalo, pretože sa vystupovalo odzadu, a tak som išiel ako prvý, a už nemal možnost sa do lietadla vrátit, lebo začali nastupovat ludia na další let.Let sa mi moc páčil, len ma trochu mrzí, že som nespravil viac fotiek, ale nabudúce to napravím.
